Hrajúce sa dieťa a svet – alebo hon na čarodejnice..?
PhDr. Peter Nezník, CSc. – PaedDr.
Miloslava Sudolská, PhD.
Katedra filozofie
a dejín filozofie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika
Katedra
informatiky, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Mateja Bela
Moderný svet sa začínal smelými
snami o pokroku, šťastí a živote človeka, ktorý bude zbavený vojen,
nepohody, útrap a chorôb. Dieťa bolo pomerne dlho považované za miniatúru
dospelého. Hra ako kultúrotvorný fenomén. Neoddeliteľnou súčasťou hry je aj hračka. Hračka je to, s čím sa hráme. Hračky
pozná každý z nás (E. Fink). V zápale produkcie sme pozabudli na
mnohé, dokonca aj na podstatné. Pozabudli sme na svet hračky, ktorá sa stala
tovarom ako všetko ostatné. Dnešné hračky nútia dieťa prijať konzumný spôsob
života a neposkytujú mu príliš veľký priestor pre tvorivosť a snenie.
Tieto slová napísal R. Barthes a dodal, že súčasné hračky sú umelé,
chemické a vedú ku kinestézii užívania a nie potešenia. Moderné
hračky predznamenávajú univerzum funkcií, ktoré vykonávajú dospelí. Akoby mali
pripraviť dieťa na to, aby ich všetky bezvýhradne prijalo. Sú vytvorené mýtmi
(tvrdí Barthes), či technikami sveta dospelých: armáda, rozhlas, spoje,
medicína (malé lekárske kufríky, operačné sály pre bábiky), letectvo
(parašutisti), dopravné prostriedky.... Proti tomu stojí život a živé, sloboda
a človek – to všetko, o čom múdro a pútavo písali mnohí premýšľajúc
o svete a hre...